Rajecké Teplice
Podľa archeologických nálezov bola táto oblasť osídlená už v praveku. Prvá písomná zmienka však pochádza z roku 1376 v listine uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. Obec sa v písomných prameňoch od roku 1496 uvádza ako súčasť lietavského panstva a s ním ju postupne vlastnili Ján Zápoľský, Mikuláš Kostka, od roku 1558 František Thurzo a od roku 1585 jeho syn Juraj Thurzo. Ten tu dal v roku 1610 postaviť prvý „kúpeľný dom“, kam pozýval priateľov a usporadúval aj rokovania. Dal upraviť okolie prameňov a obec zaznamenala rozmach. Po jeho smrti v roku 1616 boli jeho majetky rozdelené medzi štyroch dedičov.
Ďalšie oživenie prišlo až koncom 18. storočia, kedy boli kúpele obnovené. V 19. storočí sa však objavili ďalšie spory dedičov, v roku 1882 ich noví majitelia obnovili a ich popularita opäť stúpla, najmä po návšteve arcikniežaťa Karola Ľudovíta s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Na podnet nových majiteľov sa začalo aj so stavbou lokálnej železnice na trati Žilina – Rajec. V roku 1880 sa Rajecké Teplice stali znova súčasťou Konskej Na začiatku 20. storočia sa kúpele dostali pod súdnu správu, do správcovstva ich dostal Ladislav Hauser ale ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. V roku 1919 ich odkúpil Okrem iného začal výstavbu neogotického kostolíka, ktorý bol vysvätený v roku 1909. Od roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach kúpeľný lekár Rudolf Flamm. 1. svetová vojna spôsobila úpadok kúpeľov a tým aj obce, ktorú navyše postihla v roku 1916 povodeň. Až v roku 1925 sa so zmenou majiteľa začalo s rekonštrukciou kúpeľov a v 30. rokoch dostali kúpele postavením nových budov a hotela súčasnú podobu. Rozvoj napredoval aj za Slovenského štátu. V roku 1944 ich využívali Nemci a od vypuknutia SNP, do ktorého sa zapojili mnohí občania, neboli prístupné vôbec. V Kuneradskom kaštieli mala sídlo II. partizánska brigáda M. R. Štefánika a Nemci ho vypálili. Nemecké vojská opustili obec až 1. mája 1945.
V roku 1951 sa obec opäť osamostatnila a v roku 1959 získava štatút kúpeľného miesta. Ďalšie obdobie je vcelku úspešné, k obci boli pripojené obce Stránske, Kunerad, Kamenná Poruba, Poluvsie a Konská.
8. februára 1989 získali Rajecké Teplice štatút mesta a okolité obce sa, okrem Poluvsia, osamostatnili. Štátny podnik Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice bol 1. februára 1996 pretransformovaný na akciovú spoločnosť s časťami Prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice a Kúpeľná liečebňa Kunerad (v kaštieli).
Ako hlavný balneoterapeutický prostriedok sa v kúpeľoch využívajú termálne pramene 38 °C teplej hydrouhličitanovo-vápenato-horečnatej liečivej vody bez ďalšej úpravy. Liečia sa tu funkčné aj degeneratívne choroby pohybovej sústavy v štádiu odznievania akútnych príznakov. S úspechom sa tu liečia i stavy po úrazoch alebo operáciách veľkých nosných kĺbov a chrbtice, vrátane operácií medzistavcovej platničky a operácií s použitím kĺbových náhrad. Z nervových chorôb sa v kúpeľoch liečia stavy po detskej obrne, nervovo-svalové degeneratívne ochorenia, hemiparézy a paraparézy cievneho pôvodu, chabé obrny okrem poúrazových, Parkinsonova choroba a niektoré choroby z povolania. V rámci komplexnej kúpeľnej liečby sa poskytujú vodoliečebné procedúry, masáže, celá paleta elektroliečebných procedúr, lokálna aplikácia parafínových zábalov, individuálna a skupinová telesná výchova, manipulačná liečba, plynové injekcie a podobne. V meste je v prevádzke zdravotné stredisko.
